Eritaj vivan Ayiti
Mizik, dans, Vodou, Kreyòl, literati — Kilti Ayiti rezistan, divès, epi pwofondman anrasinen nan yon istwa pèp sa a genyen ke okenn lòt pa genyen.
Soti nan tanbou rive nan Kompa
Mizik ayisyen pa yon sèl jan — se plizyè: rasin nan ritm Afrik di Lwès, fòme pa Karayib la, ouvè pou tout sa ki vin apre.
Yon kilti mizik ki gen plizyè kouch
Mizik Rasin (mizik rasin) konekte tanbou Vodou ak chante seremoni ak enstriman modèn. Gwoup RAM, ki te fonde pa Richard Auguste Morse, fè Mizik Rasin vin popilè entènasyonalman. Sesyon jedi yo nan otèl Oloffson nan Pòtoprens te konsidere pandan plizyè dizèn lane kòm sant mizikal vil la.
Kompa (oswa Konpa) se stil dans ki pi popilè nan Ayiti — yon meringue dousman, ritmik, ki te devlope nan ane 1950 pa Nemours Jean-Baptiste. Jodi a, Kompa domine fèt, maryaj ak karnaval atravè lemond kote Ayisyen rete.
Tanbou Vodou yo fòme baz ritmik anpil jan mizik. Twa kalite tanbou — Manman, Seconde, Boula — akonpaye seremoni epi yo antre nan mizik mondèn.
Kò, lespri ak kominote
Dans pa yon aktivite lwazi nan Ayiti — li se yon mwayen kominikasyon, yon rit, yon kominote. Fòm yo varye soti nan seremoni Vodou rive nan dans pwofesyonèl sou sèn.
Yanvalou, Kongo ak Ibo
Tradisyon dans folklorik Ayiti gen plizyè douzèn stil rejyonal, chak asosye ak sèten Lwa (lespri Vodou), rejyon oswa rit:
- Yanvalou: mouvman kò ki sanble vag, asosye ak Lwa Damballah — youn nan fòm folklò ayisyen ki pi konnen.
- Kongo: stil enèjik, ki gen rasin nan tè, soti nan nò Ayiti, asosye ak Lwa Kongo yo.
- Ibo: rele dapre nasyon Ibo nan Afrik di Lwès; karakterize pa mouvman ki file ak fò.
Yon relijyon ki merite diyite
Vodou se pa maji, pa yon klişe laterè — li se yon relijyon dyaspora Afrik di Lwès ki gen pwofondè teyolojik, estrikti sosyal ak fòs estetik.
Vwa ayisyen atravè lemond
Otè ayisyen ekri an Kreyòl, franse ak angle — epi yo se youn nan vwa literè ki pi enpòtan nan tan nou an.
Literati kòm temwayaj ak envansyon
Edwidge Danticat te fèt an 1969 nan Pòtoprens epi li te imigre Ozetazini lè li te gen douz an. Woman li Breath, Eyes, Memory (1994) te vin popilè gras a Oprah Winfrey; Brother I’m Dying (2007) rakonte istwa fanmi li ant Ayiti ak Etazini. Jodi a, Danticat se youn nan vwa ki pi enpòtan nan literati ayisyen-ameriken epi li anseye nan Miami Dade College.
Dany Laferrière te fèt an 1953 nan Pòtoprens epi li te kouri ale Kanada an 1976 apre yon jounalis zanmi li te mouri. Premye woman li Comment faire l’amour avec un Nègre sans se fatiguer (1985) te yon antre pwovokan. An 2013, li te antre nan Académie française — premye otè ayisyen ki fè sa. Laferrière ekri an franse, men je li toujou gade kòm yon nonm ki pa janm bliye Ayiti.
Lòt vwa enpòtan: Marie Vieux-Chauvet, ki te ekri anba Duvalier ak Amour, Colère et Folie (1968) epi ki te oblije imigre; Gary Victor, youn nan otè kontanporen ki pi li nan Ayiti; ak Yanick Lahens, ki te genyen Prix Fémina an 2014 pou woman li Bain de lune.
Viv kilti nan Konbit Haiti
Nan Konbit Haiti anyèl la, nou pote mizik, kwizin ak kilti ayisyen ann Almay. Dans, Kompa, Pikliz ak solidarite — tout moun byenveni.